Fionine šteňatá sa začali správať čudne, a keď zistila prečo, ostala v šoku
Fiona Glaister 47, Mollymook, Austrália : Ja a moji hrdinovia
Každý, kto už niekedy mal psa, si vie predstaviť, ako ich zbožňujem. Keď prídem domov, vždy mi vložia labku do dlane, vrtia chvostíkom a tešia sa mojej prítomnosti bez ohľadu na to, ako dlho som bola preč.
Bola to moja najlepšia priateľka Michelle, kto mi pred pár rokmi navrhol, aby som začala uvažovať o nejakých psích spoločníkoch. Bolo pre mňa totiž stresujúce a veľmi smutné, keď som sa musela vracať do prázdneho domu.
Čoskoro som ich našla – Angel a Whinnie – skutočne perfektné šteňatá. Vôbec neskákali po posteli, vo vnútri neštekali a po dlhej prechádzke spali celé popoludnie. Všetkým som vravela, aké sú to dobré psy.
V dvadsiatich rokoch mi diagnostikovali otočenie maternice, preto som nemohla mať deti. Títo krásavci však boli ako moje ratolesti, tak veľmi som ich milovala! Viem, niekto by sa možno ohradil, že staviam psa na úroveň dieťaťa, no každý potrebuje niekoho, niečo, čo bude milovať. A keďže mi nebolo dopriate tešiť sa z potomstva, našla som si účinnú náplasť.
Kalendár ukazoval február 2012. Od príchodu mojich nezbedníkov ubehli dva roky a ich správanie sa náhle zmenilo. Začali na mňa vyskakovať ako pobláznení tínedžeri.
Z ich oblizovania som sa šla zblázniť. Boli posadnutí mojou pravou stranou. Angel by ju stále len lízal a Whinnie škrabala. Ich ospalé popoludnia sa vytratili. Boli nestáli a začali skákať na nábytok.
„Je to akoby mi chceli niečo povedať“, zdôverila som sa známej.
„Vo Veľkej Británii robia veľa výskumov o psoch, ktorí dokážu vycítiť rakovinu. Mala by si sa tým zaoberať,“ navrhla mi ona. No ja som neverila, že môžem mať toto strašné ochorenie.
Postupne som sa však cítila stále viac a viac unavená. Bez opodstatnenia som nabrala trochu hmotnosti okolo brucha. Ale to sa deje v štyridsiatke pravidelne, nie? Keď Angel a Whinnie neprestávali, dohodla som si termín u svojho lekára. Len pre istotu.
Vypočul si môj príbeh so psami, problémy s únavou a hmotnosťou. Následne ma poslal ma skenovanie.
Výsledky preukázali myómy, ktoré sú nezhubné tukové cysty v maternici. Ďalšie testy dokázali, že mám benígnu cystu na ľavom vaječníku a onkológ nariadil rýchlu operáciu.
„Ste si istý, že je to na mojom ľavom vaječníku?“ Spýtala som sa. „Moje psy sú posadnuté pravou stranou.“
Doktor povedal, že si je istý a ja som cestovala do nemocnice Westmead v Sydney na hodinovú operáciu.
Ale to, čo sa stalo potom, ma dostalo. O sedem hodín neskôr ma pri prebudení držala Michelle za ruku. Chirurg mi oznámil šokujúcu správu.
„Nebolo to, čo sme očakávali. Našli sme rakovinu na pravom vaječníku.“
Rozšírila sa už aj do môjho čreva. Keby sme to odhalili neskôr, rozšírila by sa do pečene a obličiek – potom by to bolo neliečiteľné.
Bola som celkom v šoku, keď sa ukázalo, že musím podstúpiť kompletnú liečbu. Čakal ma rok chemoterapie.
Po čase som si však uvedomila, aké šťastie som vlastne mala. Rakovinu vaječníkov je ťažké odhaliť! A mne v tom pomohli len moje psy. „Moje psy vycvičili lekárok,“ zašepkala som k Michelle. Vedeli, že to bolo na mojej pravej strane. Keby som ich nemala, nikdy by som sa nedala vyšetriť. Oni mi zachránili život!
Po desiatich dňoch som sa vrátila domov. Takto som sa so svojimi psami ešte nikdy predtým nemaznala. „Ďakujem vám“, povedala som so slzami v očiach.
Nasledujúci rok bol veľmi náročný, ale Whinnie a Angel boli po mojom boku.
Keď som bola vyčerpaná z chemoterapie, oni sa o mňa postarali. Robustnými labami ma v noci budili, keď som potrebovala do kúpeľne.
Whinnie mi dovolila, aby som sa držala za jej chvost, keď ma viedla tmou. Angel zahrieval moju posteľ a Whinnie si ľahla vedľa mňa s labou okolo krku, akoby ma objala.
Michelle ma vzala na liečbu do Sydney. Bez mojich priateľov a mojich dvoch vzácnych mláďat by som sa cez to asi nedostala.
V decembri minulého roka Whinnie a Angel preukázali rovnaký súcit s cudzincom, ktorého sme len náhodou stretli na pláži. „Majú ťa radi“, povedala som, keď mu Angel podal loptu a Whinnie začala olizovať nohy. Po polhodine neskôr som sa za nich ospravedlňovala, lebo ho nechceli nechať na pokoji.
„Je to v poriadku“, odpovedal. „Práve som zistil, že mám rakovinu prostaty. Vaše psy sú upokojujúce.“ Pripadalo mi to ako osud, že sme ho tam stretli.
Dva mesiace prešli a ja stále nemôžem uveriť, aké veľké som mala šťastie.
Teraz som v remisii, ale plánujem ísť na obojstrannú mastektómiu, ako preventívne opatrenie proti ďalšej rakovine.
Tiež budem s hrdosťou nosiť stužku počas Ovarian Cancer Awareness mesiaca, čiže vo februári… Som vďačná, že som dostala druhú šancu.
Príznaky rakoviny vaječníkov:
Ženy trpiace rakovinou vaječníkov majú najčastejšie tieto 4 príznaky :
- bolesti brucha alebo panvovej kosti
- zvýšená brušná veľkosť alebo trvalé nadúvanie
- časté močenie
- pocit plna po jedle v malom množstve
Deň nosenia modro-zelenej stužky
Vo februári Ovarian Cancer Awareness usporiadúva kampaň, ktorej úlohou je upozorniť na príznaky rakoviny vaječníkov a získať peňažné prostriedky. Vrcholí 26. februára, kedy sú Austrálčania vyzvaní, aby nosili modro-zelené stužky.
Zdroj a foto: thatslife.com.au
